O miliardách svetov
Vieš, milá Duša, každá z fyzických bytostí má svoj svet. Každá jedna žije vo svojej vlastnej realite. Zdá sa nám, že svet je len jeden, a to je aj pravda. Ale má toľko vrstiev, nespočetné množstvo, ktoré sa prelínajú v jednej realite. Realita každého jedného z nás je úplne odlišná. Ľudia žijúci vedľa seba v rovnakých domoch majú úplne rozdielne svety, rodičia s deťmi, súrodenci navzájom – svety každého z nás sa odlišujú v obrovskej miere. Hoci máme tendenciu vnímať iných v našom svete, nevieme sa vcítiť do ich sveta.
Aj ten najempatickejší človek nedokáže naplno precítiť svet toho druhého. Vedci sa pokúšajú vyskúmať, či existujú iné svety, iné vesmíry, ďalšie dimenzie. Skôr či neskôr budú vedieť dokázať to, čo vedeli tisícročia dozadu mnohé národy, čo vie nejedna tetuška v zastrčenej dedine, ktorá nevytiahla päty zo svojho okresu a o týchto teóriách nemá ani potuchy.
Každý z nás žije vo svojom svete, sám si ho vytvára a určuje, ako bude vyzerať, aký bude veľký, a či to bude raj, alebo peklo.
Si oblečená v človeku, milá Duša, v tejto dobe, v tomto meste, s týmito ľuďmi okolo seba. S kopou okolností (môžeš ich nazvať problémami, alebo nedostatkami), ktoré nevieš ovplyvniť (pohlavie, orientácia, farba pleti, rodinné zázemie etc.). Väčšina z nás práve na tieto, zdanlivo neovplyvniteľné okolnosti, celý život naráža a míňa obrovskú kopu energie na to, že sa na danú okolnosť sťažuje, alebo proti nej bojuje. Ver mi, každý jeden človek má celú kopu takýchto nepríjemných okolností, s ktorými sa má vyrovnať.
Väčšina ľudí sa však nevyrovnáva, neakceptuje, ale naopak, porovnáva sa s „tými šťastnými“, ktorí ich problém nemajú. A čím viac sa porovnáva, čím viac sa problémom trápi, čím viac sa ho snaží zakryť, alebo zničiť, tým viac problém rastie. Lebo týmto spôsobom si vytváraš vo svojom svete vojnu a niečo, čo nechceš, a miesto toho, aby si sa pozerala na to, čo chceš, milá Duša, dodávaš energiu presnému opaku.
Aj Tebe sa už isto stalo, že si od nejakého človeka, problému alebo okolnosti odišla, lenže sa vzápätí objavil ďalší – taký istý, alebo horší. Pred sebou a svojim svetom neujdeš, milá Duša. Darmo snívaš o ostrovoch v raji, keď si svoju búrku prinesieš aj tam. Po chvíli by Tvoju spokojnosť vystriedalo rovnaké nešťastie, aké zažívaš tam, kde práve si.
Ak si ale uvedomíš, že si strojcom svojho sveta, a pochopíš, ako s tým môžeš pracovať, vytvoríš si rajskú pohodu presne tam, kde práve si, a ona s Tebou pôjde, kamkoľvek sa pohneš.
Vieš, milá Duša, si človek a človek funguje prostredníctvom energií, tak ako celý vesmír. Ty vieš, že energie sú, dokonca ich vieš niekedy aj rozoznať (keď si svedkom schyľovania k hádke, alebo keď si svedkom svadby, či zázraku narodenia, cítiš, ako atmosféra „hustne“ alebo ako je „láska vo vzduchu“). Keď sa schyľuje k hádke, je Ti nepríjemne, keď si svedkom zázraku, „roztopíš sa“.
Tvoje pocity, to, ako sa cítiš, je to najpodstatnejšie, čo určuje svoj svet. Všetky túžby, o ktorých si myslíš, že keď sa naplnia, budeš šťastná, vedú predsa k jednému: k Tvojmu šťastiu. Lenže je to celé naopak – až keď budeš šťastná, splnia sa všetky Tvoje túžby.
Preto, milá Duša, pozoruj svoje pocity, trénuj sa v pozitívnych emóciách, zameriavaj svoju pozornosť na príjemné veci, a ani si nevšimneš ako, zistíš, že si šťastná po väčšinu svojich dní a Tvoje túžby sa plnia ako na bežiacom páse. Skoro ako keby vesmír nadšene poskakoval, kedy si niečo zaželáš, aby Ti to mohol splniť. Nemožné? Takto to funguje.
Ako chceš byť šťastná, milá Duša, keď denno-denne nasávaš kopu nešťastia prostredníctvom správ? Keď denno-denne sleduješ filmy plné boja, nešťastia, strachu a krviprelievania? Keď nadávaš na dážď a keď je slnko, tak na sucho? Buď šťastná tu a teraz, práve tým vytváraš svoj svet. Nevieš ako? Vypni si myšlienky, medituj, choď do prírody, stíš sa.
Na dovolenke sa môžeš orientovať na to, že prvé dva dni pršalo, v mori boli ježkovia a čašník v jedinej reštaurácii široko-ďaleko bol oprsklý – aký svet si vytváraš? Alebo si môžeš všímať vôňu morského vzduchu, geniálnu večeru a šťastné deti na pláži – aký svet si vytváraš?
Nehovorím Ti, aby si zatvárala oči pred realitou. Hovorím Ti, aby si sa na svoju realitu pozrela poriadne, milá Duša. Je v nej raj. Skutočný, reálny. Je len na Tebe, či sa rozhodneš zahrnúť ho do svojho sveta a postupne všetko peklo utlmiť – peklo je len absencia raja, tak ako tma je absenciou svetla ?
„Milá Duša, darujem Ti všetko, čo pre Teba mám. Ak ma podporíš, nekúpiš si viac. No prispeješ k tomu, aby tieto texty inšpirovali čoraz viac ľudí. A aby Duša v mojom tele zažila, aké je to byť spisovateľkou. Ďakujem Ti.