Poklad

Mohlo sa to stať pred tritisíc rokmi, celkom rovnako ako sa to mohlo stať dnes…
Žil raz jeden človek. Mohol žiť ďaleko, ale celkom dobre mohol byť aj Tvoj sused. Volajme ho napríklad Kaya. Žil, a pracoval, a živil svoju rodinu. Mal veľa detí, a tak pracoval veľa, aby ich uživil. Kaya zažil šťastie iba pár krát v živote. Múdri hovorili, že narodenie dieťaťa je dar, šťastie, a tak vždy, keď sa mu nejaké narodilo, dovolil si precítiť hlboké šťastie… Ľudia sú radi šťastní. A tak mal veľa detí.

Takisto mu celý život hovorili, a všade navôkol to aj videl, že keď má človek veľa detí, je ťažké ich uživiť. A on vedel, že je to nesmierne ťažké, a tak ich ledva uživil. A keďže každé narodenie prinieslo nový hladný krk, uveril aj tomu, že šťastie predchádza trápeniu.
A veru,Kaya sa náramne trápil. Každý večer, keď celý dom zaspal, sadol si k stolu, vytiahol tužku a papier a rátal, koľko peňazí mu ešte chýba, aby vôbec prežili.

Raz do jeho domu zavítal potulný mních. Prosil o jedlo a vodu, a keďže bol Kaya dobrák, pozval mnícha k stolu a vďačne sa s ním podelil. Po večeri mních poďakoval za jeho láskavosť a dodal: „Máš veľkú rodinu, isto je v Tvojom dome veľa radosti.“
Nato Kaya posmutnel, sklonil hlavu a odvetil: „Bolo by tu veselo, lenže sme chudobní. Musím robiť stále viac, a ledva nás uživím. A tak na radosť času nieto.“

Mních len pokýval hlavou, ako že rozumie, a nepovedal nič. Potom vyšiel von, aby rozjímal. Keď sa vrátil, celý dom už spal. Len Kaya sedel za stolom, hlavu mal položenú v dlaniach, a rátal, koľko mu ešte chýba peňazí. Mních si k nemu potichu prisadol, a keď muž smutne zložil papier, povedal:

„Tvoj život ovláda strach. Neustále sa bojíš, čo bude, či vyžijete, a tak si nemôžeš vychutnať radosti života. Bol si ku mne láskavý, a tak Ti pomôžem. Idem do svätého mesta a jeden vplyvný muž ma požiadal, aby som tam odovzdal mešec peňazí jeho jedinému synovi. Ako odmenu mi dal za to 7 zlatých. Tu máš, postrážiš mi ich, kým sa vrátim. Môžeš z nich minúť, sprav však tak len vtedy, keď ich budeš naozaj potrebovať.“

Kaya sa preveľmi potešil – také šťastie! Bol to majetok, z ktorého môže žiť celá rodina prinajmenšom rok. Poďakoval mníchovi a keď sa ten uložil na spánok, pripísal si k svojim počtom: + 7 zlatých, musím zarobiť: 0.

Kaya bol pracovitý, a tak naďalej vykonával všetky roboty, ako dovtedy. Avšak strach z budúcnosti nahradil pokoj, ktorý mu dovoľoval robiť niektoré práce s radosťou. Chodieval sa starať o záhradu miestnemu boháčovi, a odkedy sa nestrachoval, celá záhrada akoby ožila. Stromy a kríky sa predbiehali v počte kvetov a plodov, a Kaya mal z toho radosť. Keď videl, ako sa mu darí, večer sa miesto rátania venoval svojej žene. Podchvíľou jej priniesol kvety, čo po ceste nazbieral, a raz sa dokonca osmelil a minul nejaké peniaze na novú šatku, po ktorej tak túžila.
A keď deťom rozprával, ako sa záhrade začalo dariť, ako mu pod rukami kvitne, aj ony zatúžili kochať sa tou krásou a odvtedy chodili dvaja zo synov pomáhať s ním.

Zmeny v záhrade si všimol aj jej majiteľ, bohatý a vplyvný muž, ba dokonca aj jeho hostia obdivovali jej výnimočnú krásu. Majiteľ mal Kayu rád, a tak ho hneď odporúčal ďalej.

Za pol roka sa mních skutočne vracal zo svätého mesta nazad. Navštívil Kayov dom, a to, čo tam našiel, pohladilo jeho dušu. V dome bolo veselo, živo, varila sa chutná polievka a hlavne, z ustarosteného muža sa stal veselý a srdečný človek. Vítal ho s otvorenou náručou, a len čo si mních sadol, podával mu jeho mešec so slovami: „Neuveríš, priateľu, ale neminul som z Tvojich peňazí ani jeden. Keď si odišiel, stal sa zázrak a záhrada, ktorú som obrábal, celá rozkvitla. Teraz som záhradník, aj moji dvaja synovia a peňazí máme oveľa viac, ako potrebujeme.“
Mních sa usmial, vzal si mešec, a nepovedal nič. Keď na druhý deň za svitania odchádzal, Kaya ho vyprevádzal a ešte dlho sa za ním pozeral. Pred zákrutou mních zastal, vytiahol mešec, a jeho obsah vysypal na zem. Keď sa ta Kaya šiel pozrieť, našiel iba kopu bielych kamienkov…

Keď dovolíš strachu, aby Ťa držal mimo prítomnosti, ocitneš sa v mizérii. Nahraď strach pokojom a zažiješ zázraky v Tvojej vlastnej réžii. Nie je pravdepodobné, že na Tvoje dvere zaklope mních s riešením Tvojho problému, existuje však jednoduchší spôsob, ako sa postupne zbaviť strachu. Každý deň 15 minút medituj a vedz, že vtedy celý vesmír oslavuje, že mu dovoľuješ naplno sa prejaviť v Tvojom živote.